One Direction: Adversity 8

Nejdem vás trápiť mojimi prejavmi, len dúfam, že sa vám časť bude páčiť .. *Baja

***O DVA TÝŽDNE NESKôR***

Z POHĽADU ZOEY

Nasledujúce dva týždne ubehli neskutočne rýchlo. Mamku pustili domov z nemocnici s príkazom, citujem doktora „dávajte si ešte pozor, nech sa to poriadne zrastie“ Lenže moja čiperná mamina sedieť nedokáže. Spoločne sme zorganizovali pohreb a snažili sa tým viac nezaoberať. S maminou sme sa dohodli, že to už nebudeme rozoberať a budeme ďalej žiť náš život. Niežeby som na ocka zabudla ale jednoducho sa tým už nechcem zaoberať. Ľubila som ho a navždy budem. Vracali sme sa do starých koľají až na jednu podstatnú vec a to Harryho a chalanov. Stretávame sa ako sa dá keďže Harry a chalani robia na novom albume. Stali sa z nás dá sa povediac najlepší kamaráti. A Eric... včera mi zavolal a pozval na rande a tak teraz stojím pred skriňou a pokúšam sa vybrať nejaké oblečenie. Povedal, že sa pôjdeme najesť do nejakej reštaurácie. Nakoniec som si vybrala biele rifle, čierno-biely top, čierne sako a doladila som to čierno-tyrkysovými lodičkami a naušnicami. Vlasy som si nechala padať na plecia a zvolila som len jemný make-up. Pripravená som si sadla pred telku a čakala Erica.

Presne o pól siedmej pred domom zatrúbilo auto a ja som zišla dolu.

„ahoj“ pozdravila som sa a objala ho.

„ahoj, dnes vyzeráš užasne“ dodal a objatie mi opätoval. Otvoril mi dvere a pomaly sme prechádzali večerným londýnom. Debata v aute nestála a keď sme zastali Eric mi otvoril dvere. Spoločne sme vošli dnu a sadli ku rezervovanému stolu. Čašník nám priniesol ponuku a po chvíli sme mali vybraté. Eric si odskočil a ja som konečne mala možnosť si ho obzrieť. Na sebe mal čierne rifle, slabomodrú košelu a šedé sako. Vyzeral dokonale.

„bolo to úžasné“ pochvaľovala som si, keď sme vychádzali z reštaurácie.

„som rád, že sa ti to páčilo.“ Usmial sa a ja som sa zadívala do jeho nádherných očí. Mali farbu čokolády. Odvrátila som zrak a nasadla so auta. V aute sme znovu veselo pokračovali a musela som uznať, že mal ozaj zmysel pre humor. Vždy niečo trepol a my sme sa totálne rehotali. Zastavili sme pred naším domom a Eric ma išiel odprevadiť až ku bráne.

„ďakujem, bolo to fajn“ skonštatovala som a dala mu pusu na líce.

„mohli by sme si to zopakovať. Čo ty na to?“ spýtal sa a samozrejme odporovať som nedokázala.

„ tak ja už pôjdem, potom mi ešte zavolaj“ povedala som a otvárala bránku.

„počkaj“ chytil mi ruku a otočil si ma. Zahľadel sa na mňa jeho dokonalými čokoládovými očami a pomaly sa približoval. Mohla som sa odvrátiť ale ja som to chcela. Nakoniec som prekonala tie posledné milimetre medzi nami a pobozkala ho. Nebol to ten vášnivý bozk, len nežný a náš prvý, proste dokonalý. Rozlúčili sme sa a každý išiel domov s vlastnými myšlienkami a úsmevom na tvári, obaja sme boli šťastní.

Z POHĽADU HARRYHO

Práca---práca---práca. Toto by vystihovalo moje posledné dva týždne. Pracovali sme vo dne a noci na novom albume a nemali sme čas na nič. Ja som si ten čas však našiel a to na ňu. Snažil som sa byť s ňou čo najčastejšie ale veľa času som teda nenašiel. Uvedomoval som si však, že sa z nás stali najlepší kamaráti aj keď som si svojimi pocitmi nebol istý. Mal som ju rád, to som vedel.Ale ako? Ako aj niečo viac? Nedokázal by som jej ublížiť a tak som to zatiaľ neriešil.

„Harry?“ Louis mi zamával rukou pred očami a mňa až trhlo.

„čo je?“ spýtal som sa ale Louis mi už podával telefón.

„áno, Paul?“spýtal som sa.

„príď ku mne, tak za desať minút“ rozpoznal som jeho hlas v telefóne a snažil sa pochopiť o čo mu ide.

„okey prídem“ súhlasil som napokon a nasadol do auta.

„to nemyslíš vážne, to mám s ňou chodiť len preto aby boli médiá spokojné?“ žasol som nad Paulovým návrhom.

„áno, pokojne stačia dva mesiace“ hovoril a pochopil že to myslí naozaj vážne.