Adversity 7

Ahojte, takže ďalšia kratšia časť na svete. Myslela som si, že pridám ešte včera ale keďže som chorá a nebolo mi veľmi dobre tak som už nestihla. Cez víkend sa asi znovu ocitnem na chate kde bohužiaľ nejde internet, ale pokúsim sa napísať nejaké časti dopredu a dať dokopy aj nejakú takú jednodielovku. V nedeľu alebo pondelok by som teda mohla pridať. 
P.S. dúfam, že sa vám bude páčiť vývoj príbehu a zanecháte komentár :) *Baja 

Nič nie je horšie ako zobudiť sa na stoličke v nemocnici. Pomaly som zdvihla hlavu a premýšľala prečo tu vlastne som. V tom som si spomenula. Nehoda. Slza mi vypadla z oka a ja som si ju zotrela rukávom. Očami som hľadala Harryho, ale nemohla som ho nájsť. Postavila som sa, rukou prehrabla vlasy a prechádzala sa po chodbe. Netušila som kde sa vybral. Bola som nervózna. Čo teraz? Nie nemôžem sa zrútiť. Budem tu pre mamku a spoločne to prekonáme. Ale čo ak to bude ako vo filmoch a zrúti sa mamka. Na niečo takéto som nedokázala myslieť. Mamka bez duše, to bolo nepredstaviteľné. Vždy sa usmievala, nedokázala som si ju predstaviť bez úsmevu. Nedokážem si predstaviť môj život bez ocka. Život, ktorý bude prázdny.

Z POHĽADU HARRYHO

Konečne zaspala. Objímal som ju a snažil sa usporiadať myšlienky. Nepoznám ju ani týždeň a mám pocit, že ju musím ochraňovať. Neviem prečo. Nemá to v živote ľahké, ľudia ktorých má rada jej zomierajú. Neviem si predstaviť, že by sa niečo takéto stalo mne. Že by som nemal sestru, zomrel by mi najlepší priateľ a frajerka by ma podvádzala. Neskôr by mali rodičia autonehodu a otec by zomrel. Nepredstaviteľné. Nedokázal by som to. Pozrel som na ňu a nechápal ako môže byť taká silná. Spala dosť dlho a keď už hodinu ukazovali jednu ráno, rozhodol som sa tu s ňou zostať. Privrel som oči a ani sa nenazdal a už spal.

Keď som sa zobudil Zoey ešte spala. Pomaly som sa postavil a zamieril dolu ku automatu. Všimol som si ho, keď sme sem išli. Kúpil som dve kávy a pobral sa späť. Zoey už bola hore a pochodovala hore a dolu po chodbe. Bola nervózna. Všimol som si jej roztomilé vlasy, boli rozcuchané.

„Dobré ránko“ pozdravil som ju a dal jej kávu.

„ahoj, kde si bol?“ spýtala sa a zobrala si kávu. Pomaly ju chlípala.

„po kávu“ odvetil som a mierne som sa usmial. Onedlho prišla doktorka a Zoey išla za maminou. Musela jej totiž oznámiť správu o otcovi. Nechcel by som byť na jej mieste. Ponoril som sa opäť do svojich myšlienok až ma vyrušilo zvonenie mobilu. Na displeji bolo meno LOUIS. Včera som im ani nezavolal. Nebol čas a tak som sa pripravil na poriadny výsluch.

Z POHĽADU ZOEY

Vošla som dnu a uvidela som mamku na posteli. Znovu mi to prišlo ľúto ale hovorila som si „stay strong“ Sadla som si vedľa a chytila ju za ruku, otvorila oči a usmiala sa na mňa. Vypadla mi slza ale hneď som si ju utrela.

„ahoj mami, si v poriadku?“ opýtala som sa.

„hello, Darling. Som v poriadku, mám len zlomenú ruku a kľúčnu kosť. Čo je s ockom?“ vysvetľovala a pri otázke o ockovi sa jej na tvári usadil ustráchaný výraz. Nedokázala som jej to povedať ale musela som.

„mami, vieš..“ začala som ale nedokázala som to. Prinútila som sa pokračovať a skúsila som to znovu. „Mami, to čo ti teraz poviem, je bolestivé, ale musíme to prijať. Musíme sa s tým vyrovnať. Ocko tu už s nami nie je.“ Povedala som a pozerala priamo na ňu.  Ani ja som s tým ešte nebola vyrovnaná ale mamku som potrebovala. Nemôže sa zložiť ako ostatný rodičia, musí mi pomôcť. Po lícach jej stekali slzy a ja som ju objala.  Vedela som ako sa cíti, tak ako ja včera  a nekládla som jej zbytočné otázky. Ostali sme v spoločnom objatí ešte asi pól hodinu a nikto nič nehovoril. Bola som rada. Na posledné čo som sa zmohla bola zašepkať je do ucha „mami, my to spolu zvládneme“ a jej odpoveď bola nečakaná. „ja viem, zlatko. Neopustím ťa, musíme to len prekonať.“

-viem, že som otravná :DDDD ale komentáriky by ma ozaj potešili :) *Baja

inak čitatelia tohto blogu napíšte mi mail na túto emailovú adresu barbora.blog@gmail.com čo sa vám páči a čo nie :) o každom z vás by som totiž chcela napísať jednodielovku (stači keĎ mi pošlete len " čítam tvôj blog" a ja sa vás už povypytujem čo budem potrebovať) *Ďakujem Baja