Forever or never 2/2

ahojte, ozaj ma mrzí, že som nepridávala časti, ale mala som zaracha. Pokúsim sa vám to vynahradiť. 

Prebrala som sa v nemocnici. Okolo mňa sedeli piati chalani, jeden ma držal sa ruku a plakal.

„Louis?“ spýtala som sa potichu.

„som tu“ povedal a zdvihol hlavu, mal uplakané oči. Harry sa na mňa pozeral so zničením výrazom.

„stalo sa niečo?“ opýtala som sa. Nikto neodpovedal. Chytila som Louisovi ruku a donútil som ho, aby sa na mňa pozrel.

„chcem to vedieť“ uprela som na neho oči. No on neodpovedal. Do izby vošiel doktor.

„Môžem vás poprosiť, aby ste odišli“ povedal doktor. „vy pán Tomlinson, môžete zostať.“

„dobrý deň, ako vám je“ spýtal sa doktor.

„je mi fajn, a mohla by som vedieť, čo sa stalo?“ chytila som Louisa za ruku.

„samozrejme, pani Montgomeryová, takže, ste tehotná, to je dobrá správa, ale tá zlá je, že ste v rizikovom tehotenstve, čo znamená, že keď sa to dieťa narodí, buď hneď zomrie, alebo pri pôrode zomriete vy“ povedal bez súcitu a mne sa do oči nahrnuli slzy.nevedela som čo na to povedať. Ja alebo dieťa? Ak by som si mala vybrať medzi mnou a mojim dieťatkom, rozhodne chcem zachrániť jeho. „ale nemusíte sa báť, s pánom Tomlinsonom sme sa dohodli, že zajtra pôjdete na potrat a všetko sa tým vyrieši.“ Dodal,čo som nečakala, Potrat??. Nezabijem to dieťa ešte pred tým ako príde na svet.

„nie pán doktor“ povedala som a Louis sa na mňa pozrel „nepôjdem na potrat, to dieťa chcem, ak by som pri jeho pôrode mala zomrieť, s radosťou to podstúpim, ďakujem, že ste ku mne boli úprimný“ dokončila som.

„tak v tomto prípade, vás už môžeme pustiť, želám vám veľa šťastia.“ Bola som odhodlaná spraviť to, a nikto mi v tom nezabráni. Doktor odišiel a my sme s Louisom zostali sami.

„Cassie, ja nechcem aby si kvôli tomu dieťaťu riskovala svôj život. Nechcem ťa stratiť“ povedal a rozplakal sa. Jemne som ho pobozkala a dodala. „neboj sa to bude dobré, aspoň ti niečo po me zostane, riziko by bolo aj pri potrate, takto budeš mať aspoň to bábo“ Louis ma zbalil a išli sme domov. Nerozprával sa so mnou, no ja viem, že je to správna vec. Harry ma v tom tiež nepodporuje, ale čo mám robiť, zabiť také nevinné dieťa?  Vošli sme ku nám a Louis hneď zaliezol do pracovne,vošla som dnu a pomaly som sa postavila pred neho.

„Cassie“ povedal akoby chcel, aby som odišla.

„Louis ja pochopím ak sa teraz so mnou rozídeš, navždy ťa budem milovať, ale skús ma pochopiť, to dieťa bude možno po mne a bude ti ma pripomínať, raz pochopíš že to bolo správne rozhodnutie“ povedala som a Louis nič nepovedal. Pochopila som to.nechce to dieťa. nechce mňa. Nesúhlasí s mojím rozhodnutím. Prečo nikto nechápe, že takto zachránim aspoň to dieťa? Nie, nebudem už sním o tomto debatovať. Odchádzam. Nebudem mu predsa kaziť život, o to dieťa sa postará aj moja mama. Vošla som do nášho šatníka a začala sa baliť. Veci som hádzala do kufrov s takou zlosťou a bolesťou. Milovala som ho a keĎ som ho potrebovala najviac tak ma opustil. Zbalila som si posledné veci a po lícach mi stekali vodopády sĺz. Zobrala som kufre do rúk a pomaly kráčala po schodoch. Posledný krát som sa sem pozrela, otvorila dvere a zabuchla ich. Už som ho nepotrebovala. Sadla som si na schody pred domom a strašne sa rozplakala. Postavila som sa a kráčala smerom ku ceste. Odchytila taxík a nasadla doň. šofér naštartoval auto a ja som dala posledné zbohom môjmu starému životu a aj jemu. KeĎ sa v tom otvorili dvere. Bol v nich on a bežal ku mne. No taxík sa pohol a ja som so slzami v očiach odchádzala. Na poslednú chvíľu otvoril dvere a šofér zastal.

„prepáč mi to, vráť sa domov, prosím“ pozrel na mňa s utrpením v očiach a ja som sa v nich stratila. Priblížil sa ku mne a pobozkal ma.

*O deväť mesiacov neskôr

S Louim sme sa odobrili. Všetko ide tak ako pre tým až na to, že  očakávame dievčatko. Zhodli sme sa na mene Cassie, ak by som to neprežila. A ak budem žiť tak to sme sa ešte nedohodli. Ja však viem, že budem robiť všetko preto aby to dieťa prežilo. Cítim, že sa blíži môj čas, ale nikomu o tom nehovorím. S Harrym chodíme spolu na nákupy, už sme prichystali detskú izby a spoločne sa zabávame. Loui má veľa práce, pretože zobral ešte jeden flek. Že vraj aby sme sa mali lepšie, ale aj tak sa máme fajn. Povedal, že je to len dočasné. Častejšie mi býva zle a preto sa Louis dohodol s Harrym, že na mňa bude dávať pozor. Spoločne sa zabávame a tešíme sa príchod bábätka, aj Loui to už pochopil a berie to na vedomie. Ja však viem, že ma miluje a bojím, sa, že ak to neprežijem a na svete bude len malinká Cassie, že sa o ňu nebude vedieť postarať. Harry mi však sľúbil, že urobí čokoľvek aby sa bábo malo dobre a tak spoločne trávime celý voľný čas.

„Harry, dáš si koláč?“ spýtala som sa Harryho.

„samozrejme“ odvetil a posadil sa na gauč. Nabrala som koláč a dala ho Harrymu.

„Harry, viem, že sa to už blíži, a ja chcem aby si vedel, že ak to neprežijem, mám ťa strašne rada a ešte potrebujem aby si sa postaral o bábätko a aby si pomohol Louisovi aby sa z toho dostal, ale nemôže za to viniť bábo. Počuješ slúb mi to“ dostala som zo seba.

„sľubujem“ povedal Harry a rozplakal sa.

„to bude fajn“ povedala som a zobrala tanier od koláča. Odniesla som ho do kuchyne, keď mi prasla plodová voda.

„Harry, už to začínaaa“ kričala som. Harry pribehol ako na zavolanie a spoločne sme išli do nemocnice. Mala som príšerné bolesti, vedela som, že v priebehu niekoľkých hodín to príde. Harry zavolal Louisovi. O pár minút sme boli už na sále. Louis stál vedľa mňa. Začalo to. Dlho som sa netrápila, len tri hodiny, čo bolo celkom málo. No potom to na mňa doľahlo. Dieťatko zobrali odo mňa a mne prišlo zle.

„Louis“ povedala som potichu.

„prosím zlatko, zvládla si to“ povedal a pozrel sa na mňa. Videl to. Bledá tvár, nemohla som sa pohnúť, bolesti. Neprežijem to.

„Pán doktor“ začal kričať Louis. Začali okolo mňa chodiť doktory, ale ja som vedela, že sa blíži koniec, koniec všetkého.

„prepáčte, ale už sa nedá nič robiť“ skonštatoval doktor a Louis sa rozplakal. Cítila som trpkú bolesť. Louis sa skláňal nad mnou a plakal. Harry stál trochu ďalej.

„Louis, pozri sa na mňa“ povedala som a on sa na mňa pozrel. „ ja viem a aj  ty to vieš, že teraz zomriem. Chcem aby si vedel, že som ťa milovala najviac na svete a ja viem, že aj ty mňa a našú lásku teraz bude predstavovať naše dieťa. Nájdi si manželku, ktorá ťa bude milovať aspoň z polovice tak ako ja a buď šťastný. Milujem ťa“ povedala som a do očí sa mi nahrnuli slzy. Bolesť sa ešte znásobila. Cítila som ako umieram, ako postupne ale určite odchádzam z tohto sveta a zanechávam tu moje milované osoby. Harry stál Ďalej a plakal.

„Harry“ povedala som a prišiel bližšie. „bol si mojím naj lepším priateľom. Chcem aby si to vedal, nebyť teba nemám Louisa. Oboch vás mám strašne rada.“ Dokončila som a Louis ma pobozkal. Bol to náš posledný bozk a asi aj najkrajší. Ja som ležala na smrteľnej posteli a jeho život začínal. V bozku boli všetky naše pocity a naša večná láska. Posledný krát som cítila jeho dokonalé a prekrásne pery. Nechcela som odísť, chcela som tu byť s ním. Ale ostalo tu po mne naše spoločné dieťa. Ku posteli prišiel doktor.

„Je koniec“ povedal a ja som to už cítila. Po lícach mi stekali slzy.

„Pani Montgomeryová, ako chcete aby sa volal váš syn?“ spýtal sa. Takže nakoniec to bol syn.

„Harry, ako môj najlepší priateľ ako človek, ktorý ma zoznámil s mojim priateľom“ povedala som a cítila ako mi odumierajú všetky časti tela. Prístroj začal pípať a ja som vedela čo to znamená. Posledný krát som sa nadýchla a povedala tie najkrajšie slová na svete.

„Milujem ťa Louis a aj teba Harry Junior“ zatvorila som oči a prestala rozmýšľať. Všetká bolesť zmizla a ja som opustila tento svet.

                  

takže Koniec, píšte komentáre, ako sa vám páči :)