Forever or Never 1/2

Konečne, tá sľúbená jednodielovka, v podstate dvojdielovka. Písala som to už dávnejšie, na predošlom blogu ale druhú časť som nepridala. Takže ak tu budú aspoň tri komentáre, bude aj druhá časť.

Rozhodla som sa, že čím viac komentárov bude tým rýchlejšie pridám ďalšiu časť :) Ďakujem že ma podporujete a čítate moje bludy :DDD

„Harry, pohni si“ zakričala som a už bežala ďalej.

„Cassie, nie som taký rýchly“ zakričal Harry. Ak ste sa pýtali, či je to Harry Styles z One Direction, odpoviem vám áno. Sme najlepší kamaráti. Dnes sme si išli spolu zabehať, ale Harry je strašne pomalý.

„ja viem“ odkričala som poriadne nahlas. Bol asi dvadsať metrov za mnou. Spomalila som. Ani som sa nenazdala a už bol pri mne.

„si rýchla“ skonštatoval. Ja som sa musela začať smiať. Bol červené ako paprika.

„čo sa smeješ? Hmm? Čo ti je smiešne?“ spýtal sa.

„si červený ako paprika“ znovu som chytila záchvat smiechu.

„tak za toto dostaneš“ skríkol a hodil ma na zem. Začal ma štekliť, vedel, že som veľmi šteklivá.

„prestááň, už budeeeem dobrááá“ hovorila som pomedzi smiech. Harry prestal a ja som sa postavila.

„neželaj si ma Styles“ povedala som a začala utekať. Už som nevládala a tak som si sadla na najbližšiu voľnú lavičku. Harry o chvíľu dobehol tiež.

„chcel by som ťa zoznámiť s kamarátmi z kapely.“ Nadhodil medzi rečou. Už viac krát to spomýnal, ale vždy som sa z toho nejakým spôsobom uliala. Nie som ich fanynka, ale Harry si ma získal. Boli sme najlepší priatelia. On je taký šialený a ja tiež, takže sme si sadli, ale z jeho kolegov som mala strach. A po pravde nie som typ, ktorý má veľa kamarátov, mne stačí Harry.

„Noo, viešš...“ začala som premýšľať, čo si vymyslím dnes.

„nie Cassie, viem, že z toto chceš znovu vycúvať, ale oni sú super. Prosím“ nahodil psie oči a tak som musela súhlasiť.

„ďakujem“ povedal Harry a objal ma.

„nemáš začo“ odpovedala som a hodila sa mu okolo krku. Neskôr ma odviezol domov. Chvíľu u mňa pobudol a potom už odišiel. Práca volá, ako vždy hovoril. Vošla som do kúpeľni a dala si sprchu. Zmyla som všetok pot a čistučká, len v uteráku som vošla do mojej izby. Nahrabala som nejaké oblečenie a znovu vošla do kúpeľni. Spravila si jemný make-up a učesala sa. Ani som sa nenazdala a prešli dve hodiny. Niekto zazvonil. Predpokladala som, že Harry, keďže ma mal prísť vyzdvihnúť, a moje predpoklady sa naplnili.

„ahoj“ pozdravila som ho a objala. To bol náš rituál, poznali sme sa už asi pól roka a bolo nám spolu ozaj super. Harry mi zohnal prácu, pomohol zaplatiť dlhy a ja som mu bola za všetko tak vďačná. No späť do reality.

„ahoj, dnes ti to sluší“ povedal a obdaroval ma úsmevom.

„čo ak sa im nebudem páčiť“ spýtala som sa.

„ale chod, hneď si ťa obľúbia“ povedal a už sme kráčali ku jeho autu. Nastúpila som. Prechádzali sme ulicami Londýna až sme napokon dorazili pred ich dom. Harry mi otvoril dvere a spoločne sme vošli do vnútra. Ani neviem prečo som sa toho stretnutia bála.

„chalani sme tu“ zakričal Harry a už len bolo počuť ako ku nám všetci bežia.

„ahoj“ spoločne povedali, ako keby to mali nacvičené. Trochu som sa tomu zasmiala, ale len pre seba.

„ahojte“ odpovedala som a zapýrila sa. Bolo mi to trápne.

„takže Cassie toto je Niall“ ukázal Harry na blondiačika, hneď som mu podarovala jeden úsmev a Harry pokračoval „Liam, Zayn a Louis a chlapci toto je Cassie, moja kamarátka“ dokončil Harry a všetci sme si spoločne sadli ku telke. Nejako som už neriešila trému a normálne som sa s nimi bavila. Harry mal ozaj  pravdu, sú super. A najviac si rozumiem s Louisom. Je taký zábavný a mimochodom aj pekný, ale kto by už chcel mňa. Nad touto myšlienkou som sa trochu zastavila. Aké by to asi bolo keby sme spolu chodili. No myšlienky som zahodila za hlavu a už sa venoval len chlapcom. Rozprávali sme sa akoby sme bolo starý známi. Loui a Hazza spolu niekam odišli, no prišla pizza, ktorú objednal Niall a tak som ich išla zavolať , no nanešťastie som si vypočula ich rozhovor.

„takže mi vravíš, že s ňou nechodíš a nikoho nemá?“ povedal Louis, jeho hlas som už poznala.

„nie, pokiaľ viem tak nie, ak chceš môžem ti ju vybaviť.“ Navrhol Harry, mala som istý tušák o čom hovoria, ale nebola som si istá. „Ale ak Cassie ublížiš, tak si ma neželaj“ povedal Harry, teraz som už vedela o čom sa hovorí.

„ja len, chcem ju spoznať a mám ju rád a keď si hovoril aká je skvelá, čo sa mi teraz potvrdilo, mám ju rád“ Skonštatoval Louis, no toto som už tak nechať nemohla. Vbehla som dnu.

„Cassie?“ spýtal sa prekvapene Harry.

„ako dlho si tu“ tentoraz sa spýtal Louis.

„nechajte si tie otázky, nebudete o mne hovoriť, ako o nejakej hračke“ ani neviem, prečo som sa tak nehnevala ale musela som to zo seba dostať.

„Casie..“ chcel hovoriť harry, ale ja som ho nenechala.

„nie Harry, ako si to mohol povedať? Ja nie som vec, s ktorom môžete manipulovať. Ja nepatrím ani jednému z...“ nedokončila som, pretože ma Loui pobozkal. Nechápala som to, ale ten bozk bol úžasn.  Trochu sa odtiahol a keď zbadal, že mi to neprekáža, znovu sa prisal tými jeho dokonalými perami na tie moje.

*O dva mesiace neskôr

Všetko čo sa stalo za tie dva mesiace, by sa teoreticky dalo zhrnúť do jednej vety. Milujem ho a on miluje mňa. Padli sme si do oka. S Harrym netrávim už toľko času, ale Loui sa niekedy hnevá a hovorí, že som s Harrym viac ako s ním. No už si zvykol, zistil, že aj jeho potrebujem ku svojmu bláznivému životu a akceptuje to. S Louisom chodíme spolu do kina, parku a boli sme aj na dovolenke. Máme sa strašne radi.

„zlatko, už som  doma“ zakričal od dverí. Mimochodom, bývame spolu, predali sme môj byt a kúpili si domček vedľa chalanov, je nám tu fajn.

„ahoooj“  rozbehla som sa za ním a jemne ho pobozkala. Zobrala som mu mobil a začala sa na ňom hrať. Mám síce vlastný, ale on má väčšiu obrazovku takže je to lepšie.

„daj to sem“ zakričal a rozbehol sa za mnou.

„nedááám“ odkričala som mu a už utekala do našej spálni. Zvalil ma na posteľ a zobral mi mobil. Položil ho na stolík.

„aleeee“ povedala som.

„ čo ti nestačím ja?“ spýtal sa a pobozkal ma.

„samozrejme že hej“ povedala som a prisala sa na jeho pery. Vedel dokonale bozkávať. Začal mi sťahovať tričko, dobre som vedela, čo bude nasledovať a súhlasila som. Nasledovali moje nohavice, jeho tričko a tak ďalej. Prežili sme ďalšiu krásnu noc.

Ráno som sa zobudila a bolo mi nejako zvláštne. Vošla som do kúpeľni a osprchovala sa, deň prešiel ako zvyčajne a Louis sa znovu vrátil domov. Takto prešli ďalšie a ďalšie dni. Bol pondelok a ja som vstala na bolenie brucha. Bolo mi neskutočne zle. Loui nešiel do práce a tak sa o mňa staral. Na obed zašiel ku chalanom. Ja som sa rozhodla, že pôjdem niečo navariť, no hneď ako som vošla do kuchyne, zatočila sa mi hlava a ja som spadla na zem.

takže dáte aspoň tri komentáre???

Adversity 4

Ahojte, takže štvrtá časť, na ľavo bude anketka, tak prosím zahlasujte. Ďalej prosím komentáriky. Ďakujem. 

„ahojte“ pozdravil chalan vo veku okolo 19. Mal blond vlasy a nádherné modré oči, v ktorých mu svietili iskričky.

Chlapec vo dverách (Nialler)

„takže kamaráti Harry?“ usmial sa a vošiel do izby. Odtiahla som sa od Harryho a zotrela si z očí slzy, chlapec sa na mňa prekvapivo pozrel a zahanbil sa.

„Niall, vypadni“ zakričal Harry a chlapec zdúchol. Harry mi podal vreckovky a ja som si utrela oči. „si v poriadku?“ spýtal sa.

„jasné“ usmiala som sa na neho. „ kto to bol?“ položila som mu otázku a vreckovku vyhodila. Vždy, keď si spomeniem na Lucy sa to nezaobíde bez sĺz a dnešok nebol výnimkou. Bola to moja najlepšia kamarátka a lepšiu už myslím nenájdem.

„Niall, môj.... spolubývajúci“ vykoktal sa a ja som vedela, že tu niečo nehrá. No nevšímala som si to.

„bývame tu piati, poď zoznámim ťa“ navrhol a už ma ťahal dolu.

„nie, ešte si my nepovedal nič o sebe.“ Snažila som sa to zahovoriť, nemala som chuť na zoznamovačku. No nepodarilo sa.

„nezahováraj, ideme a potom ti poviem niečo o mne“ dokončil  a spoločne sme zišli dolu.

 

V obývačke pri telke sedeli štyria chalani, veselo debatovali až si Harry odkašľal. Všetky pohľady sa upreli na mňa a vtedy som si priala aby som tu nemusela byť.

Chalani

„Chalani toto je moja kamarátka Zoey a Zoey toto je Liam“ ukázal na chlapca s hnedými vlasmi „Louis“ taktiež hnedé vlasy a modré oči (podľa mňa sú modré :DDD) „Zayn a Niall“ zrak mi spočinul na blondiačikovi ktorý nás vyrušil. Musela som sa usmiať, tváril sa zahanbene.

„Ahoj“ všetci sa mi pozdravili a rad radom ma objímali.

„nechcete si s nami pozrieť Toy Story“ spýtal sa myslím Liam, ešte stále v nich nemám jasno.

„my sme chceli...“ začal Harry no prerušila som ho. „jasnééé“ povedala som si a sadla na gauč. Film alebo rozprávky na ktorej ako som sa dozvedela fičal Liam sa skončil pomerne rýchlo. S chalanmi sme sa však ešte dlho rozprávali a musím uznať, že ma poriadne vyspovedali. Dozvedela som sa, že sú známa skupina One Direction –poznámka: nesmiem to zabudnúť musím si to vygooglliť- dali sa do kopy v x-factore a nie sú to tie namyslené hviezdičky ale normálni chlapci. Super som sa s nimi bavila.

„tak, ja už budem musieť ísť“ povedala som napokon a postavila sa na odchod.

„užžž???“ spýtali sa naraz, akoby to mali nacvičené. Musela som sa pousmiať, takí boli rozkošní.

„áno, už zajtra je pondelok a niekto predsa musí chodiť do školy. A navyše za dva mesiace maturujem, mala by som sa začať učiť“ povedala som a obliekala si sako.

„uvidíme ťa ešte niekedy“ spýtal sa blondiačik a mne ho bolo tak ľúto.

„jasné, poď sem“ vyobjímala som ho a sľúbila im že sa ozvem. Bolo to s nimi super. Na Matta som už nemyslela. Našla som si nových priateľov.

„počkaj, odveziem ťa“ zakričal Harry a bežal si hore pre bundu.

„ďakujem a majte sa“ posledný krát som im zakývala a už sa viezla v aute spoločne s Harrym. Debata s aute neviazla až sme dorazili pred dom, v ktorom som bývala s mojimi rodičmi.

„tak ahoj“ pozdravila som sa mu a dala mu pusu na líce „ďakujem“ zašepkala som mu do ucha a darovala mu jeden obrovský úsmev“

„nie je začo“ usmial sa tiež „ inak nedalo by sa ti zajtra? Môžeme skočiť von?“

„fajn, škola mi končí o pól tretej, takže o tretej v Hyde Parku?“ navrhla som.

„okey“

„maj sa“ zavrela som dvere a vošla do domu. Prešla som cez obývačku a vošla do izby. O minútu na to do izby vošla mamina a dostala som poriadny výsluch. Ospravedlnila som sa a sľúbila, že už nič také neurobím, neskôr sa pustila do domácich úloh, pozrela niečo o ich skupine, večer sa len okúpala a už som ležala v posteli a premýšľala nad dnešných dňom. Bolo to dokonalé.

Z pohľadu Harryho

Zavrela dvere a už jej nebolo. Vrátil som sa do domu, v ktorom sme spoločne s chalanmi bývali. Dorazil som domov a do noci sme s chalanmi kecali o Zoey o našom novom albume, ako sa majú naši rodičia a proste o všetkom. Toto na nich milujem, nie lenže sme kapela ale sme aj najlepší priatelia a máme sa o čom rozprávať. Okolo polnoci som sa vyzliekol a ľahol si do postele. Chvíľu ešte premýšľal o Zoey a zaspal.

Z pohľadu Zoey

Outfit 

Zobudenie na budík, je to najhoršie, čo sa vám ráno môže stať. A však stalo som bez ako dakých problémov a vošla do kúpelni, ktorú som mala vedľa izby. Dala som si teplú sprchu, ktorá ma dostatočne prebudila. Možno sa budete pýtať ako je to možné, ale teplá sprcha ma vždy zobudí. Vošla som do šatníku a nakoľko bol koniec marca, a v Londýne ešte dosť chladno vybrala som si legíny, tričko, baseballovú bundu a doladila som to šálom, okuliarmi a obula som si Conversy.

Vošla som do kuchyne, kde mamka už pripravovala raňajky. Asi som sa ešte nezmienila, miluje varenie.

„ahoj mami, ocko už išiel?“ spýtala som sa a dala jej pusu na líčko.

„dobré ránko, honey, hej ocko už išiel. Pripravené do školy?“

„hej, hej“ odpovedala som znudene. Nie že by ma škola nebavila, ale nejako ma to tam dnes neláka. Chcem byť módna návrhovateľka, práca s vecami je pre mňa niečo úžasné. Baví ma to. Viem si predstaviť, robiť aj nejaké stylistku alebo modelku. Niečo z toho.

Hyde Park

„nech sa páči“ položila pred mňa tanier na ktorom boli lievance. Poslušne som ich zjedla a už kráčala cestou do školy. Jedna výhoda, bolo to blízko. Asi tak desať minút peši. Ani som sa nenazdala a bola šiesta hodina. Zbalila som si veci a už kráčala do Hyde Parku. Po ceste sa zastavila v Nando´s a po ceste sa najedla. O tretej som bola v Hyde Parku, presne na mieste kde sme sa dohodli. No Harry nechodil a nechodil.

Z pohľadu Harryho

„Harry, Harry vstávaj, volal Paul, za pól hodinu máme byť v štúdiu“ prebudil som sa na Louiho hlas a zazýval.

„okey, idem sa pripraviť.“ Rozospato som vstal a pobral sa do kúpeľni. Osprchoval sa, umyl zuby a obliekol sa. O patnásť minút som už stál pripravený v chodbe a čakal na ostatných.

„ale ja som hladný“ stále bedákal Niall a tak sme sa ešte stavili v Nando´s. Dali sme si raňajkové menu a už sa náhlili do štúdia. Paul sa síce hnevel, že nejdeme na čas, ale tak prekusol to. Celý deň sme nahrávali jednu pesničku a ja som sa ani nenazdal a hodinky na mobile ukazovali 14:48. Do frasa. Zanádaval som sám pre seba.

„ja už padám“ zakričal som a utekal von. Chalani ešte nahrávali svoje časti, ale ja už som mal po tom. Nasadol som do taxíku a zakričal na šoféra.“Hyde Park, rýchlo“

O necelých dvadsať minút som prišiel na dohodnuté miesto, no nikde som ju nevidel. Do riti, povedal som viac menej sám pre seba, keď som v dave uvidel dievča, ktoré sa na ňu podobalo.

Prepáčte za chyby....

Jednodielovka by mala byť večer :)

Oznam :DDD

Dievča: "One Direction stoja za nič. Nevedia spievať!" Ja: "Dobre" * o 10 minút neskôr* Polícia: "Tak hovoríte, že spadla len tak z balkóna?" Ja: "Áno, tragické" Súhlasíš? Like ---> I want One Direction

Adversity 3

Ahojte, takže už tretia časť kde sa dozviete viac o Zoey a jej živote. Ak by ste chceli mám napísanú jednu jednodielovku, tak píšte do komentárov, či ju chcete. :) Enjoy it :)

z pohľadu Zoey

Prebudila som sa na lúče, ktoré na mňa dopadali. Ešte so zatvorenými očami som sa posadila a chcela nahmatať budík, čo sa mi však nepodarilo. A tak som otvorila oči a zamrzla som. Pane bože? Kde to som? Čo tu robím? Prečo? Hlavou mi prúdilo milión otázok keď som sa postavila. Vedľa mňa ležal chalan okolo 18 a spal. Čo som to urobila? Nie nespala som s ním, to nie som ja, Hovorila som si, ale nepomáhalo to. Takže Matt ma podviedol, áno s čašníčkou, išla som do baru, opila som sa a..... čo ďalej? Nič si nepamätám, no super. Fajn, počkám pokým sa zobudí a spýtam sa ho na to, alebo sa oblečiem a zmiznem? Nie, nie som žiadne padavka, normálne sa ho spýtam. Začala som hľadať kúpelňu, otvorila som teda prvé dvere a zrak mi padol na perfektne zariadenú kúpeľňu, ten musí byť prachatý:. Nakoniec som si to rozmyslela a čakala som pokiaľ vstane, nechcela som sa mu tam hrabať a hľadať uterák a tak som čakala. Medzitým som si pohľadala telefón a hrala Pou. Po asi 15 minútach otvoril oči a prekvapene sa na mňa pozrel.

„Ahoj“ usmial sa na mňa a odhalil dokonale biele zuby. Ako si ho nemôžem pamätať? Gaštanové vlasy, super postava nádherné oči.

„Ahoj“ úsmev som mu opätovala a mobil skryla do kabelky. „chcela by som sa ťa spýtať, my dvaja......... spolu.........“ nevedela som sa vykoktať, bolo mi to trápne ako že som skončila v jeho posteli?

„nie, nespali sme spolu“ pozrel na mňa a zasmial sa. Vydýchla som si a tiež som sa zasmiala.

„tak ako to bolo? Čo som robila a ako to že som tu??“ vychrlila som otázky a čakala na jeho odpovede.

„bola si v bare, poriadne opitá, sadol som si ku tebe, rozprávali sa, pohádali ty si odišla, ja som utekal za tebou, vyvracala si sa na trávu a potom sa ti podlomili kolená a spadla na zem, chytil som ťa a zaviezol ku mne domov“ opísal mi v skratke celý večer a ja som si začínala spomínať, poriadne som na neho vybehla.

„je mi ľúto, že som na teba vybehla“

„to je v pohode“

„tak ja už asi pôjdem“ povedala som a začala si obliekať sako, ktoré som mala včera. Nápad so sprchou som zamietla a vzhľadom na to, že ma začínala príšerne bolieť hlava som sa rozhodla ísť domov.

„nechceš zostať na raňajky, mohli by sme ísť spolu do kina alebo kde a porozprávať sa“ navrhol a trochu sa začervenal. Bolo to milé.

„tak fajn, môžem sa ísť osprchovať?“ spýtala som sa a vyzliekla si sako, ktoré som položila na posteľ. zo tašky  vytiahla ibalgin a nasilu  som to do seba dala.

„jasné, uteráky sú v prvom šuflíku vľavo“ povedal a usmial sa. Vošla som opäť do kúpeľne a pre istotu sa zamkla. Vyzliekla oblečenie zo včera a vošla do sprchy. Zmyla som zo seba všetku špinu a pot a voňavučká som sa zabalila do uteráku.

„hej, Harry si tam“ spýtala som sa. Konečne som sa rozpamätala na jeho meno.

„noo?“ spýtal sa a chcel vojsť dnu, odomkla som mu a on vošiel. Chvíľu na mňa pozeral a obzeral si ma od hlavy po pätu a ja som sa zasmiala.

„čo sa smeješ?“ spýtal sa ma.

„nič“ zaklamala som „ kde máš hrebeň alebo kefu?“

„tu“ otvoril šuflík a ukázal na kefu.

„thanx“ povedala som a zavrela za ním dvere. Rozčesala si vlasy a upravila sa ako tak obliekla si veci zo včerajška a vošla do izby. No Harry tu nebol a tak som si sadla na posteľ a čakala ho.

z pohľadu Harryho

„thanx“ povedala a zavrela za mnou dvere. Bola dokonalá. Jej oči, vlasy, postava a bola neuveriteľne milá. Prezliekol som sa do teplákov a trička a zišiel dolu.

„kto je to?“ bola prvá Liamova otázka, keď som vošiel dnu.

„jedna baba, našiel som ju v bare bola totálne opitá, zaviezol som ju k nám, nevedela stáť na vlastných nohách“ odpovedal som v kľude a začal si pripravovať raňajky.

„jasné, Harry,....  ty, dievča, posteľ nie je nič iné než sex, takže nám neklam“ do debaty sa zapojil Zayn. Takto to videli chalani. Harry- sukničkár prvej kategórie. Ja si to však nemyslím. Občas keď som na dne a som poriadne ožratý s tým problém nemám ale ona je iná. Spravil som si sendviče a Zoey som urobil tiež. Chalani boli ticho a mne sa tiež nechcelo nejako vykeciavať. Naložil som si sendviče na tanier a vyšiel som do izby. Na posteli sedela vysmiata Zoey a ja som si ku nej prisadol.

„nedáš si?“ spýtal som sa už s plnými ústami a keď ma zbadala začala sa neskutočne smiať. Ja som sa tiež neudržal a smial som sa s ňou. Keď som sa však začal dusiť. Smiech nás hneď prešiel a ona mi búchala po chrbte ale to nepomáhalo. Chcel som to vyvracať ale nedalo sa bol to hrozný pocit, no Zoey mi poriadne zabila po chrbte ja som zrúkol a kúsky sendviču putovali do môjho žalúdku. Zhlboka som sa nadýchol a ďakovne na ňu pozrel. Zobrala si z tanieru tiež sendvič a po pár minútach po nich nič nezostalo.

„mňaam, bolo to výborné“ pochvaľovala si Zoey a ležala na posteli.

„vlastne o tebe vôbec nič neviem“ pomyslel som si a zjavne som to povedal nahlas lebo Zoey sa zasmiala. Jej smiech ma donútil  usmiať sa od ucha k uchu.

„čo presne chceš vedieť?“ spýtala sa ma a ja som videl že jej nálada je v plusových číslach.

„vlastne ani neviem, niečo o tebe“ zasmial som sa a sadol si oproti nej na posteľ.

Matt

„tak, začnem od začiatku. Celým menom som Zoey Brown a mám len 17, asi sa budeš pýtať prečo taká mladá a už sa opíja ale ja taká nie som. Vyrastala som v malinkom mestečku na Slovensku, môj ocino je Angličan a tak sme sa presťahovali pred štyrmi rokmi do Londýna. Nechcela som to, mala som tam priateľov školu a podobne ale potrebovali sme peniaze a tie nám ocko mohol zabezpečiť len v Anglicku.  Dva roky po prisťahovaní som išla na strednú školu, našla som si skvelú partiu do ktorej som hneď zapadla. Chodili sme spolu von a zabávali sa. Priemer som si držala viac menej čistý a tak som mala dokonalý život, až pokým som jedného dňa nešla s Lucy domov. Objavila som v nej najlepšiu kamarátku a boli sme ako jedna. Spievali sme spolu s rádiom, keď sme si ani nevšimli ako a oproti nám sa rútilo auto. Viac si nepamätám, zobudila som sa v nemocnici a Lucy bojovala o život. Svoju hru však prehrala a mne sa zrútil svet, do kopy ma však dal Matt, chalan z vyššej triedy. Pri ňom som sa cítila inak, na Lucy som už myslela len v dobrom a nikdy inak ani myslieť nebudem. Prešiel rok a my sme sa s Mattom dali dokopy. Býval na intráku a keď som ku nemu včera išla načapala som ho s čašníčkou zo Starbucksu, a tak som neváhala a vošla do prvého baru a po prvý krát v živote sa poriadne opila.“ Dokončila svoj monológ a postavila sa.

z pohľadu Zoey

Povedala som mu všetko. Cítila som, že mu môžem dôverovať. Postavila som sa a zotrela si z očí slzy, ktoré mi vypadli.

„to bude v poriadku“ objal ma a moje slzy začali z očí vypadávať samé. Zmáčala som mu tričko, no jemu to neprekážalo. Keď  sa vo dverách objavila niečia hlava.

zmenila som obrázok Zoey, tak ak chcete tak si pozrite

Adversity 2

Prinášam vám prvú časť ale z pohľadu Harryho. Dúfam, že sa bude páčiť a zanecháte komentár :)

Harry

„kde sa chystáte?“ spýtal som sa chalanov.

„ideme do baru, zabudol si?“   Zayn mi odpovedal otázkou  a ja som na neho hodil prekvapený výraz. Dobre, zabudol som , ale nemohol som to priznať. Nechcelo sa mi tam. Najradšej by som bol doma a spal. Som unavený po koncerte a oni sa ešte vyberú do baru.

„tak ideš s nami?“ tentoraz sa do debaty zapojil Louis.

„jasné, len sa oblečiem“ povedal som a už bežal do izby. Vytiahol som zo skrine džíny a obliekol si biele tričko. Do ruky si zobral bundu a už utekal dolu.

Chalani už boli hotový a tak sme nasadli do Louisovho nového auta a pobrali sa do baru. Debata v aute nestála, ale ja som nemal chuť sa zapájať. Louis si to všimol a hodil na mňa pohľad, ktorým sa chcel spýtať čo mi je. Len som pokrútil hlavou a viezli sme sa ďalej. Pravdu povediac neviem. Na koncertoch sa správam čudne, nemám chuť na zábavu, na nič. Rodinu som nevidel už dobré 3 mesiace. Celý deň by som najradšej prespal, nič nerobil, len ležal v posteli. S dievčaťom som už nebol cez mesiac. Nebola žiadna ktorá by sa mi zapáčila na prvý pohľad. Každá videla len moje bankové konto alebo môj výzor. Chcem dievča ktoré by nepoznalo slávneho Harryho Stylesa, speváka zo skupiny One Direction. Pre ňu by som bol len obyčajný Harry z Holmes Chapel a bolo by jej jedno ako vyzerám a koľko mám peňazí. Ani som sa nenazdal a boli sme pred barom, všetci sme vystúpili a pobrali sa dnu.

„tak, kto dnes šoféruje?“ opýtal sa Niall. Väčšinou to bol Liam a dnešok nebol výnimkou. Sadli sme si do boxu a objednali tequillu. Ja som však nemal chuť. Očami som pozeral kto všetko tu je keď mi zrak padol na dievča. Bola sama a pila jednu vodku za druhou. Vyzerala ako keby bojovala sama so sebou. Malá blond vlasy a nádherné modré oči. Nie že by som preferoval blondínky alebo čo ale táto mi padla do oka. Vstal som teda a pobral sa k nej, veď to hádam skkúsim, uvidíme či ma bude poznať.

Prisadol som si ku nej. Zblízka bola ešte krajšia. Vôbec si ma nevšimla a tak som mal čas si ju dokonale prezrieť. Bola krásna. Zdvihla zrak a ja som sa na ňu usmial. Nezačala kričať, dobrá správa, myslím že ma nepozná.

„ahoj“ prehovoril  som ako prvý, zjavne nevedela čo má povedať. Zamyslela sa.

„hey  som Harry“ predstavil som sa a obdaroval ju jedným úsmevom. Nechápem prečo pije. Bola už poriadne opitá.

„oh, prepáč, Zoey Brown“ podala mi ruku a potriasla ňou.

„tu máte tú vodku“ z ničoho nič sa vynoril čašník a podal jej pohárik . „ešte niečo?“

„poprosím vás ešte jednu“ povedala a usmiala sa na neho. Nechcel som ju kritizovať, lenže bolo na nej vidno že už má dosť a tak som povedal:

„nemyslíš, že to preháňaš?“

„ak si ma prišiel poučovať, môžeš odísť“ odsekla a začala sa hrať s pohárikom

„ja len, že...“.

„prepáč, ale nemám na toto náladu, je moja vec prečo pijem a koľko pijem, takže ak sa ti to nepáči, nech sa páči môžeš ísť.“ Dokončila a ja som premýšľal nad tým, prečo je v tejto situácií. Dievčatá ako ona nepijú len tak pre nič za nič.

„v pohode, smiem sa spýtať, prečo piješ?“ vyslovil som nakoniec svoju myšlienku a čakal na jej odpoveď. Chvíľu váhala, či mi to povedať ale nakoniec sa rozhodla.

„nachytala som priateľa s čašníčkou“  povedala. Tak toto som nečakal. Väčšina dievčat začne plakať a reve asi tak týždeň, ale ona bola iná. Cítil som to.

„oooh, znášaš to ešte dobre, baby väčšinou plačú a až potom sa ožerú“ skonštatoval som a čakal na jej reakciu. Prišla mi prekrásna, aj keď bola opitá, bola tak milá.

„lenže ja nie som väčšina báb, inak prepáč ešte nikdy som sa to nikoho nespýtala, ale nevyspíš sa so mnou? Potrebujem zabudnúť“ z ničoho nič povedala a ja  som nevedel čo mám urobiť. Páčila sa mi, bola krásna a predpoklám, že by to bolo super ale nechcel som aby to bola len jednorázovka. Už teraz sa mi páčila. Pri nej som sa cítil inak, aj keď som ju poznal len pár minút. Cítil som sa pri nej iný.  

„inokedy by som povedal áno, ale si poriadne opitá a nechcem ťa využiť“ povedal som napokon.

„tak čo vlastne chceš?“ hodila na mňa skúmavý pohľad a ja som znervóznel.

„ja.. len že ... sedela si tu tak sama a prišlo mi ťa ľúto.“ Zapozeral som sa do jej krásnych očí, chvíľu som v nich videl smútok a potom sa to zmenilo na hnev. Prekvapilo ma to, čím som ju nahneval?

„tak tebe ma prišlo ľúto, heeej???? Vieš čo môžeš? Môžeš sa aj s tou tvojou ľútosťou strčiť do riti“ vykríkla a postavila sa, chvíľu jej trvalo kým dokázala stáť a pobrala sa preč. Nevedel som čo robiť, ešte žiadne dievča ma neodmietlo, ako sa mám chovať? Myšlienky mi chodili ako splašené a ja som tam len sedel ako idiot. Postavil som sa a bežal za ňou pred bar. Videl som ako zvracia na trávu. Podišiel som ku nej a rozmýšľaľ čo spraviť a tak som sa len spýtal.

 „si v poriadku?“

„ som v pohode, nestačilo ti to dnu?“ odporne na mňa pozrela avšak neuržala rovnováhu a letela na zem. Ani som si neuvedomoval, čo robím, len som ju chytil, ona si omotala ruky okolo môjho krku a ja som pocítil akoby vo mne niečo explodovalo. Odstavil som taxík, posadil ju dnu ani sa  nenazdal a už spala. Bola taká nádherná, keď spala. O necelú polhodinku sme už boli v spoločnom dome a ja som ju zobral do mojej izby. Položil som ju na posteľ, prikryl a nechal spať. Ľahol som si vedľa nej  a premýšľal. Čo sa to vlastne stalo? Kládol som si otázku. Myslím, že niečo ako láska na prvý pohľad neexistuje, ale pri nej to bolo iné. Poznal som ju asi jednu hodinu ale keď sa ma dotkla pocítil som prúd elektriny, keď sa na mňa pozrela znervóznel som, keď sa mi do nosa dostala jej vôňa moje vnútro explodovalo. Bolo to po prvý krát čo sa mi niečo také stalo a tak tomu nechápem. Fyzická príťažlivosť to nie je, videl som veľa pekných báb a nikdy sa mi toto nestalo. Že by som sa zaľúbil? Nie to nie je možné, poznal som ju hodinu a bola opitá. Z myšlienkami nepochopenosti som zaspal.

dočitali sme az po tadeto--- komentár

Adversity 1

Ahojte, prinášam vám poviedku Adversity (nešťastie). Dúfam, že sa vám zapáči a budete ju s radosťou čítať.*** 

„ešte jednu vodku vás poprosím“ hovorila som čašníkovi mierne pripitá.

Zoey

„o chvíľu to bude“ povedal a zmizol v dave. O chvíľu už bol späť aj s vodkou.

„ďakujem“ usmiala som sa na neho a rýchlo to vypila. Nepijem často a tak som bola po pár pohárikoch, totálne na mol. Stále som mala pred očami Matta. Môjho priateľa, teda vlastne už ex-priateľa. Prichytila som ho, ako si to rozdáva s čašníčkou a tak moja cesta bola do baru. Zapiť to. Tak veľmi som ho milovala a on ma podviedol. Debil jeden. A tak teraz sedím v bare a pijem jednu vodku za druhou.

„ešte jednu“ zahlásila som čašníkovi a ten už len prikývol hlavou. Sedela som vzadu v boxe. Sama. Matt sa na mňa vykašľal, ako len mohol. V hlave sa mi krútilo otľko myšlienok, že som si ani neuvedomila, kedy si ku mne prisadol nejaký chlapec. Bol pomerne pekný, nie pomerne on bol pekný. Mal krásne kučeravé vlasy a smaragdové oči. Usmieval sa na mňa sexi úsmevom a ja som mala pocit akoby som sa pod jeho pohľadom roztápala.

„ahoj“ prehovoril ako prvý a prehrabol si vlasy. Bol zlatý. Keby som sa práve nerozišla s Mattom.... Matt....... už na neho nemôžem myslieť. Je koniec, tak sa spamätaj. Hovorilo mi moje ja. No vzápätí sa ozvalo to druhé. Milovala si ho. Ale  potom to skončilo.

„hey“ zamával mi pred očami rukou. „ som Harry“ predstavil sa a odhalil svoje dokonalé zuby.

„oh, prepáč, Zoey Brown“ podala som mu ruku a usmiala sa. Čo tu chce? Prečo si sadol ku mne. Prečo..

„tu máte tú vodku“ z ničoho nič sa vynoril čašník a podal mi na stôl vodku, ktorú som si objednala. „ešte niečo?“ spýtal sa nakoniec.

Harry

„poprosím vás ešte jednu“ usmiala som sa na neho a on odišiel. Vypila som vodku a pohárik položila na stôl.

„nemyslíš, že to preháňaš?“ spýtal sa Harry.

„ak si ma prišiel poučovať, môžeš odísť“ odsekla som a hrala sa s pohárikom.

„ja len, že...“ začal, no nenechala som ho dohovoriť, neznášam, keď ma niekto poučuje a hovorí mi čo mám robiť.

„prepáč, ale nemám na toto náladu, je moja vec prečo pijem a koľko pijem, takže ak sa ti to nepáči, nech sa páči môžeš ísť.“ Predniesla som svôj monológ.

„v pohode, smiem sa spýtať, prečo piješ?“ ten je ale zvedavý. Premýšľala som, či mu to mám povedať, alebo nie ale nakoniec , veď prečo nie?

„nachytala som priateľa s čašníčkou“

„oooh, znášaš to ešte dobre, baby väčšinou plačú a až potom sa ožerú“ skonštatoval. Prečo mu na tom záleží? Prečo si sadol práve ku mne? Je tu veľa krajších báb než ja , tak prečo ja? Môže dostať každú na ktorú ukáže. A v tom mi v hlave napadol plán.

„lenže ja nie som väčšina báb, inak prepáč ešte nikdy som sa to nikoho nespýtala, ale nevyspíš sa so mnou? Potrebujem zabudnúť“ pozrela som na neho a čakala odpoveď. Nie som nejaká šľapka ale potrebovala som poriadne zabudnúť a alkohol mi pomohol sa ho to spýtať. Keby som nebola na mol, nikdy by som to nepovedala.

„inokedy by som povedal áno, ale si poriadne opitá a nechcem ťa využiť“ tak takúto reakciu som nečakala. Čakala som niečo ako ´jasné, kedy si to chceš rozdať, neďaleko je hotel, zaplatil by som izbu na jednu noc.´ no toto som ozaj nečakala. Odmietol ma. Mal vlastne pravdu, prečo by sa vyspal s niekým koho vôbec nepozná?

„tak čo vlastne chceš?“ zahľadela som sa na neho skúmavo.

„ja.. len že ... sedela si tu tak sama a prišlo mi ťa ľúto.“ Povedal  a pozeral sa na mňa jeho prekrásnymi očami. A v tom do mňa vošla zlosť, videla som prekvapenie v jeho očiach, no neriešila som to.

„tak tebe ma prišlo ľúto, heeej???? Vieš čo môžeš? Môžeš sa aj s tou tvojou ľútosťou strčiť do riti“vstala som, pokúšala sa udržal rovnováhu potom som  odišla zaplatiť  a už som  čakala pred barom na taxík. Keď v tom mi prišlo zle a ja som bežala na trávu, kde som sa vyvracala .

„si v poriadku?“ otočila som sa za známym hlasom. Chalan z baru, ktorému som vynadala. Asi ma nenechá len tak ale prečo?

„ som v pohode, nestačilo ti to dnu?“ spýtala som a hodila na neho nenávistný pohľad. No nohy sa mi podlomili a ja som letela priamo na zem, a však pár centimetrov nad zemou ma zachytili jeho silné ruky. Zdvihol ma zo zeme a odstavil taxík. Sadlo som si dozadu a v momente zaspala.