pondelok 23. septembra 2013

Adversity 4

Ahojte, takže štvrtá časť, na ľavo bude anketka, tak prosím zahlasujte. Ďalej prosím komentáriky. Ďakujem. 

„ahojte“ pozdravil chalan vo veku okolo 19. Mal blond vlasy a nádherné modré oči, v ktorých mu svietili iskričky.
Chlapec vo dverách (Nialler)
„takže kamaráti Harry?“ usmial sa a vošiel do izby. Odtiahla som sa od Harryho a zotrela si z očí slzy, chlapec sa na mňa prekvapivo pozrel a zahanbil sa.
„Niall, vypadni“ zakričal Harry a chlapec zdúchol. Harry mi podal vreckovky a ja som si utrela oči. „si v poriadku?“ spýtal sa.
„jasné“ usmiala som sa na neho. „ kto to bol?“ položila som mu otázku a vreckovku vyhodila. Vždy, keď si spomeniem na Lucy sa to nezaobíde bez sĺz a dnešok nebol výnimkou. Bola to moja najlepšia kamarátka a lepšiu už myslím nenájdem.
„Niall, môj.... spolubývajúci“ vykoktal sa a ja som vedela, že tu niečo nehrá. No nevšímala som si to.
„bývame tu piati, poď zoznámim ťa“ navrhol a už ma ťahal dolu.
„nie, ešte si my nepovedal nič o sebe.“ Snažila som sa to zahovoriť, nemala som chuť na zoznamovačku. No nepodarilo sa.
„nezahováraj, ideme a potom ti poviem niečo o mne“ dokončil  a spoločne sme zišli dolu.
 
V obývačke pri telke sedeli štyria chalani, veselo debatovali až si Harry odkašľal. Všetky pohľady sa upreli na mňa a vtedy som si priala aby som tu nemusela byť.
Chalani
„Chalani toto je moja kamarátka Zoey a Zoey toto je Liam“ ukázal na chlapca s hnedými vlasmi „Louis“ taktiež hnedé vlasy a modré oči (podľa mňa sú modré :DDD) „Zayn a Niall“ zrak mi spočinul na blondiačikovi ktorý nás vyrušil. Musela som sa usmiať, tváril sa zahanbene.
„Ahoj“ všetci sa mi pozdravili a rad radom ma objímali.
„nechcete si s nami pozrieť Toy Story“ spýtal sa myslím Liam, ešte stále v nich nemám jasno.
„my sme chceli...“ začal Harry no prerušila som ho. „jasnééé“ povedala som si a sadla na gauč. Film alebo rozprávky na ktorej ako som sa dozvedela fičal Liam sa skončil pomerne rýchlo. S chalanmi sme sa však ešte dlho rozprávali a musím uznať, že ma poriadne vyspovedali. Dozvedela som sa, že sú známa skupina One Direction –poznámka: nesmiem to zabudnúť musím si to vygooglliť- dali sa do kopy v x-factore a nie sú to tie namyslené hviezdičky ale normálni chlapci. Super som sa s nimi bavila.
„tak, ja už budem musieť ísť“ povedala som napokon a postavila sa na odchod.
„užžž???“ spýtali sa naraz, akoby to mali nacvičené. Musela som sa pousmiať, takí boli rozkošní.
„áno, už zajtra je pondelok a niekto predsa musí chodiť do školy. A navyše za dva mesiace maturujem, mala by som sa začať učiť“ povedala som a obliekala si sako.
„uvidíme ťa ešte niekedy“ spýtal sa blondiačik a mne ho bolo tak ľúto.
„jasné, poď sem“ vyobjímala som ho a sľúbila im že sa ozvem. Bolo to s nimi super. Na Matta som už nemyslela. Našla som si nových priateľov.
„počkaj, odveziem ťa“ zakričal Harry a bežal si hore pre bundu.
„ďakujem a majte sa“ posledný krát som im zakývala a už sa viezla v aute spoločne s Harrym. Debata s aute neviazla až sme dorazili pred dom, v ktorom som bývala s mojimi rodičmi.
„tak ahoj“ pozdravila som sa mu a dala mu pusu na líce „ďakujem“ zašepkala som mu do ucha a darovala mu jeden obrovský úsmev“
„nie je začo“ usmial sa tiež „ inak nedalo by sa ti zajtra? Môžeme skočiť von?“
„fajn, škola mi končí o pól tretej, takže o tretej v Hyde Parku?“ navrhla som.
„okey“
„maj sa“ zavrela som dvere a vošla do domu. Prešla som cez obývačku a vošla do izby. O minútu na to do izby vošla mamina a dostala som poriadny výsluch. Ospravedlnila som sa a sľúbila, že už nič také neurobím, neskôr sa pustila do domácich úloh, pozrela niečo o ich skupine, večer sa len okúpala a už som ležala v posteli a premýšľala nad dnešných dňom. Bolo to dokonalé.

Z pohľadu Harryho
Zavrela dvere a už jej nebolo. Vrátil som sa do domu, v ktorom sme spoločne s chalanmi bývali. Dorazil som domov a do noci sme s chalanmi kecali o Zoey o našom novom albume, ako sa majú naši rodičia a proste o všetkom. Toto na nich milujem, nie lenže sme kapela ale sme aj najlepší priatelia a máme sa o čom rozprávať. Okolo polnoci som sa vyzliekol a ľahol si do postele. Chvíľu ešte premýšľal o Zoey a zaspal.


Z pohľadu Zoey
Outfit 
Zobudenie na budík, je to najhoršie, čo sa vám ráno môže stať. A však stalo som bez ako dakých problémov a vošla do kúpelni, ktorú som mala vedľa izby. Dala som si teplú sprchu, ktorá ma dostatočne prebudila. Možno sa budete pýtať ako je to možné, ale teplá sprcha ma vždy zobudí. Vošla som do šatníku a nakoľko bol koniec marca, a v Londýne ešte dosť chladno vybrala som si legíny, tričko, baseballovú bundu a doladila som to šálom, okuliarmi a obula som si Conversy.
Vošla som do kuchyne, kde mamka už pripravovala raňajky. Asi som sa ešte nezmienila, miluje varenie.
„ahoj mami, ocko už išiel?“ spýtala som sa a dala jej pusu na líčko.
„dobré ránko, honey, hej ocko už išiel. Pripravené do školy?“
„hej, hej“ odpovedala som znudene. Nie že by ma škola nebavila, ale nejako ma to tam dnes neláka. Chcem byť módna návrhovateľka, práca s vecami je pre mňa niečo úžasné. Baví ma to. Viem si predstaviť, robiť aj nejaké stylistku alebo modelku. Niečo z toho.
Hyde Park
„nech sa páči“ položila pred mňa tanier na ktorom boli lievance. Poslušne som ich zjedla a už kráčala cestou do školy. Jedna výhoda, bolo to blízko. Asi tak desať minút peši. Ani som sa nenazdala a bola šiesta hodina. Zbalila som si veci a už kráčala do Hyde Parku. Po ceste sa zastavila v Nando´s a po ceste sa najedla. O tretej som bola v Hyde Parku, presne na mieste kde sme sa dohodli. No Harry nechodil a nechodil.

Z pohľadu Harryho
„Harry, Harry vstávaj, volal Paul, za pól hodinu máme byť v štúdiu“ prebudil som sa na Louiho hlas a zazýval.

„okey, idem sa pripraviť.“ Rozospato som vstal a pobral sa do kúpeľni. Osprchoval sa, umyl zuby a obliekol sa. O patnásť minút som už stál pripravený v chodbe a čakal na ostatných.
„ale ja som hladný“ stále bedákal Niall a tak sme sa ešte stavili v Nando´s. Dali sme si raňajkové menu a už sa náhlili do štúdia. Paul sa síce hnevel, že nejdeme na čas, ale tak prekusol to. Celý deň sme nahrávali jednu pesničku a ja som sa ani nenazdal a hodinky na mobile ukazovali 14:48. Do frasa. Zanádaval som sám pre seba.
„ja už padám“ zakričal som a utekal von. Chalani ešte nahrávali svoje časti, ale ja už som mal po tom. Nasadol som do taxíku a zakričal na šoféra.“Hyde Park, rýchlo“

O necelých dvadsať minút som prišiel na dohodnuté miesto, no nikde som ju nevidel. Do riti, povedal som viac menej sám pre seba, keď som v dave uvidel dievča, ktoré sa na ňu podobalo.

Prepáčte za chyby....
Jednodielovka by mala byť večer :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára