streda 18. septembra 2013

Adversity 2

Prinášam vám prvú časť ale z pohľadu Harryho. Dúfam, že sa bude páčiť a zanecháte komentár :)



Harry
„kde sa chystáte?“ spýtal som sa chalanov.
„ideme do baru, zabudol si?“   Zayn mi odpovedal otázkou  a ja som na neho hodil prekvapený výraz. Dobre, zabudol som , ale nemohol som to priznať. Nechcelo sa mi tam. Najradšej by som bol doma a spal. Som unavený po koncerte a oni sa ešte vyberú do baru.
„tak ideš s nami?“ tentoraz sa do debaty zapojil Louis.
„jasné, len sa oblečiem“ povedal som a už bežal do izby. Vytiahol som zo skrine džíny a obliekol si biele tričko. Do ruky si zobral bundu a už utekal dolu.
Chalani už boli hotový a tak sme nasadli do Louisovho nového auta a pobrali sa do baru. Debata v aute nestála, ale ja som nemal chuť sa zapájať. Louis si to všimol a hodil na mňa pohľad, ktorým sa chcel spýtať čo mi je. Len som pokrútil hlavou a viezli sme sa ďalej. Pravdu povediac neviem. Na koncertoch sa správam čudne, nemám chuť na zábavu, na nič. Rodinu som nevidel už dobré 3 mesiace. Celý deň by som najradšej prespal, nič nerobil, len ležal v posteli. S dievčaťom som už nebol cez mesiac. Nebola žiadna ktorá by sa mi zapáčila na prvý pohľad. Každá videla len moje bankové konto alebo môj výzor. Chcem dievča ktoré by nepoznalo slávneho Harryho Stylesa, speváka zo skupiny One Direction. Pre ňu by som bol len obyčajný Harry z Holmes Chapel a bolo by jej jedno ako vyzerám a koľko mám peňazí. Ani som sa nenazdal a boli sme pred barom, všetci sme vystúpili a pobrali sa dnu.
„tak, kto dnes šoféruje?“ opýtal sa Niall. Väčšinou to bol Liam a dnešok nebol výnimkou. Sadli sme si do boxu a objednali tequillu. Ja som však nemal chuť. Očami som pozeral kto všetko tu je keď mi zrak padol na dievča. Bola sama a pila jednu vodku za druhou. Vyzerala ako keby bojovala sama so sebou. Malá blond vlasy a nádherné modré oči. Nie že by som preferoval blondínky alebo čo ale táto mi padla do oka. Vstal som teda a pobral sa k nej, veď to hádam skkúsim, uvidíme či ma bude poznať.
Prisadol som si ku nej. Zblízka bola ešte krajšia. Vôbec si ma nevšimla a tak som mal čas si ju dokonale prezrieť. Bola krásna. Zdvihla zrak a ja som sa na ňu usmial. Nezačala kričať, dobrá správa, myslím že ma nepozná.
„ahoj“ prehovoril  som ako prvý, zjavne nevedela čo má povedať. Zamyslela sa.
„hey  som Harry“ predstavil som sa a obdaroval ju jedným úsmevom. Nechápem prečo pije. Bola už poriadne opitá.
„oh, prepáč, Zoey Brown“ podala mi ruku a potriasla ňou.
„tu máte tú vodku“ z ničoho nič sa vynoril čašník a podal jej pohárik . „ešte niečo?“
„poprosím vás ešte jednu“ povedala a usmiala sa na neho. Nechcel som ju kritizovať, lenže bolo na nej vidno že už má dosť a tak som povedal:
„nemyslíš, že to preháňaš?“
„ak si ma prišiel poučovať, môžeš odísť“ odsekla a začala sa hrať s pohárikom
„ja len, že...“.
„prepáč, ale nemám na toto náladu, je moja vec prečo pijem a koľko pijem, takže ak sa ti to nepáči, nech sa páči môžeš ísť.“ Dokončila a ja som premýšľal nad tým, prečo je v tejto situácií. Dievčatá ako ona nepijú len tak pre nič za nič.
„v pohode, smiem sa spýtať, prečo piješ?“ vyslovil som nakoniec svoju myšlienku a čakal na jej odpoveď. Chvíľu váhala, či mi to povedať ale nakoniec sa rozhodla.
„nachytala som priateľa s čašníčkou“  povedala. Tak toto som nečakal. Väčšina dievčat začne plakať a reve asi tak týždeň, ale ona bola iná. Cítil som to.
„oooh, znášaš to ešte dobre, baby väčšinou plačú a až potom sa ožerú“ skonštatoval som a čakal na jej reakciu. Prišla mi prekrásna, aj keď bola opitá, bola tak milá.
„lenže ja nie som väčšina báb, inak prepáč ešte nikdy som sa to nikoho nespýtala, ale nevyspíš sa so mnou? Potrebujem zabudnúť“ z ničoho nič povedala a ja  som nevedel čo mám urobiť. Páčila sa mi, bola krásna a predpoklám, že by to bolo super ale nechcel som aby to bola len jednorázovka. Už teraz sa mi páčila. Pri nej som sa cítil inak, aj keď som ju poznal len pár minút. Cítil som sa pri nej iný.  
„inokedy by som povedal áno, ale si poriadne opitá a nechcem ťa využiť“ povedal som napokon.
„tak čo vlastne chceš?“ hodila na mňa skúmavý pohľad a ja som znervóznel.
„ja.. len že ... sedela si tu tak sama a prišlo mi ťa ľúto.“ Zapozeral som sa do jej krásnych očí, chvíľu som v nich videl smútok a potom sa to zmenilo na hnev. Prekvapilo ma to, čím som ju nahneval?
„tak tebe ma prišlo ľúto, heeej???? Vieš čo môžeš? Môžeš sa aj s tou tvojou ľútosťou strčiť do riti“ vykríkla a postavila sa, chvíľu jej trvalo kým dokázala stáť a pobrala sa preč. Nevedel som čo robiť, ešte žiadne dievča ma neodmietlo, ako sa mám chovať? Myšlienky mi chodili ako splašené a ja som tam len sedel ako idiot. Postavil som sa a bežal za ňou pred bar. Videl som ako zvracia na trávu. Podišiel som ku nej a rozmýšľaľ čo spraviť a tak som sa len spýtal.
 „si v poriadku?“

„ som v pohode, nestačilo ti to dnu?“ odporne na mňa pozrela avšak neuržala rovnováhu a letela na zem. Ani som si neuvedomoval, čo robím, len som ju chytil, ona si omotala ruky okolo môjho krku a ja som pocítil akoby vo mne niečo explodovalo. Odstavil som taxík, posadil ju dnu ani sa  nenazdal a už spala. Bola taká nádherná, keď spala. O necelú polhodinku sme už boli v spoločnom dome a ja som ju zobral do mojej izby. Položil som ju na posteľ, prikryl a nechal spať. Ľahol som si vedľa nej  a premýšľal. Čo sa to vlastne stalo? Kládol som si otázku. Myslím, že niečo ako láska na prvý pohľad neexistuje, ale pri nej to bolo iné. Poznal som ju asi jednu hodinu ale keď sa ma dotkla pocítil som prúd elektriny, keď sa na mňa pozrela znervóznel som, keď sa mi do nosa dostala jej vôňa moje vnútro explodovalo. Bolo to po prvý krát čo sa mi niečo také stalo a tak tomu nechápem. Fyzická príťažlivosť to nie je, videl som veľa pekných báb a nikdy sa mi toto nestalo. Že by som sa zaľúbil? Nie to nie je možné, poznal som ju hodinu a bola opitá. Z myšlienkami nepochopenosti som zaspal.


dočitali sme az po tadeto--- komentár

2 komentáre: