Z pohľadu
Zoey
Hodinky
ukazovali už 15: 15 a tak som sa pomaly vzdávala nádeje. Jasné, čo som si
myslela, že by sa so mnou zahadzoval. Má predsa milióny fanúšičiek, čo ja,
obyčajné dievča z Londýna. A ja som si myslela, že to nieje slávny
nafúkanec. No zjavne som sa mýlila. Prečo by so mnou strácal čas? Vstala som
z lavičky , ktoré bola pri mieste, kde sme sa mali stretnúť
a nahnevane z tade odchádzala, keď som za počula jeho hlas. „Zoey....Zoey“ kričal
na mňa . Otočila som sa a bol to on. Otočila som sa späť
a kráčala z tadiaľ preč. „nie Zoey...počkaj“ kričal na mňa no ja som
sa neobzerala len som kráčala dopredu. Prečo ma tam nechal čakať? Všetka zlosť
sa vo mne nahromadila ani neviem prečo a ako sa to stalo. Dobehol ma
a postavil sa pred mňa.
„Zoey,
je mi strašne ľúto, že meškám, ale nahrávali sme a pozabudol som na čas.
Dokážeš mi to odpustiť, prosím“ hodil na mňa psie oči ktorým sa odolať teda
vôbec nedá. Ľady sa vo mne začali roztápať až sa roztopili úplne.
„tak
fajn“ usmiala som sa na neho a objala ho. „ ale nabudúce sa posnaž byť
presný“ zasmiala som sa a ťahala ho som ani neviem kde.
„takže
nabudúce, to má byť pozvanie“ zasmial sa a ja som ho šťuchla do pleca.
„nenamýšľaj
si Styles“
„nechceš
sa ísť najesť, ešte som neobedoval“ navrhol, no keďže som jedla po ceste sem,
nemala som chuť. Harry si teda išiel kúpiť niečo do Nando´s a len tak sme
sa prechádzali.
„máš
nejakých súrodencov?“ spýtala som sa po čase.
„hej
sestru ty?“ spýtal sa Harry.
„mala
som, zomrela pred tým ako som sa narodila, preto sa rodičia o mňa tak
boja“ povedala som Harrymu a ten len neveriacky krútil hlavou.
„čo
jee?“ spýtala som sa.
„máš
to dosť ťažké, zomrie ti najlepšie kamarátka, chalan ťa podvádza a ešte si
aj mala staršiu sestru, ktorá ti zomrela“ vravel a odhryzol si z hamburgeru,
alebo čo to bolo. Ďalej sme sa rozprávali o jeho živote pred tým ako išiel
do x-factoru a ja som si ho obľúbila ešte viac. Keď som za nami
započula... „Harry si to ty?“ otočili sme sa a videla som prekvapenie na
Harryho tvári.
Z pohľadu
Harryho
„Harry
si to ty?“ otočili sme sa za hlasom a ja som prekvapene hľadel.
„Eric?“
neveriacky som sa spýtal.
„čaves
bro“ zasmial som sa a poriadne ho objal.
„čo tu
robíš?“ spýtal som sa ho po uvítacom rituáli.
„bývam
tu, nie si jediný, kto odišiel z Holmes Chapel, a ako vlastne žiješ?“
opýtal sa tentokrát Eric.
„ehmm,
Zoey toto je Eric, môj kamarát z Holmes Chapel a Eric toto je Zoey,
moja kamarátka“ predstavil som ich
a podali si ruky. Videl som, že Eric po nej dosť poškuľuje a Zoey sa
tiež páči, keď jej zložil kompliment, začervenala sa. Keď som pomyslel na ich
spolu, pichlo ma pri srdci. Prečo? Netuším. Žiarliš- ozvalo sa moje podvedomie.
Nie, prečo by som žiarlil, nemám prečo, sme kamaráti a tak to zostane.
Dohováral som si. Prechádzali sme sa s Ericom a kecali, čo sa stalo,
ako žije a tak Zoey sa tiež zapájala a s Ericom si vymenili
čísla.
„tak
ja už pôjdem, niekedy si to zopakujeme“ usmial sa a rozlúčili sme sa. So
Zoey sme si sadli na lavičku a ešte sa rozprávali ako sme sa s Ericom
zoznámili a čo všetko sme povystrájali.
Z pohľadu Zoey
 |
| Eric |
Eric
sa mi zapáčil na prvý pohľad. Hnedé vlasy a dokonalý úsmev. Po nebol to
ten typ, čo sa všetkým pýši, normálny chalan, ktorý je veľmi zábavný. Zapáčil
sa mi. Na Matta som už nemyslela. Možno by sme mohli byť kamaráti. Vymenili sme
si čísla a Eric odišiel domov. S Harrym sme si ešte sadli na lavičku
a rozprávali sme sa o jeho detstve „neuveríš, keď som mal 15 išli sme
s Ericom do mesta a....“ nedokončil, vyrušilo ho totiž zvonenie môjho
telefónu.
„áno?“
zdvihla som telefón.
„je
tam Zoey Brown? Dcéra Emily a Jamesa Brown?“ ozval sa mužský hlas
z druhej strany a ja som začala tušiť, že toto bude niečo vážnejšie.
rada by som vám pripomenula, že píšem fan fiction, čo znamená, že väčšina vecí je vymyslených.( netuším akí oni v skutočnosti)
P.S. čím viac komentárov, tým rýchlejšie ďalšia časť :)
viem, že vás nudím ale ospravedlňujem sa za všetky chyby :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára