Adversity 1

Ahojte, prinášam vám poviedku Adversity (nešťastie). Dúfam, že sa vám zapáči a budete ju s radosťou čítať.*** 

„ešte jednu vodku vás poprosím“ hovorila som čašníkovi mierne pripitá.

Zoey

„o chvíľu to bude“ povedal a zmizol v dave. O chvíľu už bol späť aj s vodkou.

„ďakujem“ usmiala som sa na neho a rýchlo to vypila. Nepijem často a tak som bola po pár pohárikoch, totálne na mol. Stále som mala pred očami Matta. Môjho priateľa, teda vlastne už ex-priateľa. Prichytila som ho, ako si to rozdáva s čašníčkou a tak moja cesta bola do baru. Zapiť to. Tak veľmi som ho milovala a on ma podviedol. Debil jeden. A tak teraz sedím v bare a pijem jednu vodku za druhou.

„ešte jednu“ zahlásila som čašníkovi a ten už len prikývol hlavou. Sedela som vzadu v boxe. Sama. Matt sa na mňa vykašľal, ako len mohol. V hlave sa mi krútilo otľko myšlienok, že som si ani neuvedomila, kedy si ku mne prisadol nejaký chlapec. Bol pomerne pekný, nie pomerne on bol pekný. Mal krásne kučeravé vlasy a smaragdové oči. Usmieval sa na mňa sexi úsmevom a ja som mala pocit akoby som sa pod jeho pohľadom roztápala.

„ahoj“ prehovoril ako prvý a prehrabol si vlasy. Bol zlatý. Keby som sa práve nerozišla s Mattom.... Matt....... už na neho nemôžem myslieť. Je koniec, tak sa spamätaj. Hovorilo mi moje ja. No vzápätí sa ozvalo to druhé. Milovala si ho. Ale  potom to skončilo.

„hey“ zamával mi pred očami rukou. „ som Harry“ predstavil sa a odhalil svoje dokonalé zuby.

„oh, prepáč, Zoey Brown“ podala som mu ruku a usmiala sa. Čo tu chce? Prečo si sadol ku mne. Prečo..

„tu máte tú vodku“ z ničoho nič sa vynoril čašník a podal mi na stôl vodku, ktorú som si objednala. „ešte niečo?“ spýtal sa nakoniec.

Harry

„poprosím vás ešte jednu“ usmiala som sa na neho a on odišiel. Vypila som vodku a pohárik položila na stôl.

„nemyslíš, že to preháňaš?“ spýtal sa Harry.

„ak si ma prišiel poučovať, môžeš odísť“ odsekla som a hrala sa s pohárikom.

„ja len, že...“ začal, no nenechala som ho dohovoriť, neznášam, keď ma niekto poučuje a hovorí mi čo mám robiť.

„prepáč, ale nemám na toto náladu, je moja vec prečo pijem a koľko pijem, takže ak sa ti to nepáči, nech sa páči môžeš ísť.“ Predniesla som svôj monológ.

„v pohode, smiem sa spýtať, prečo piješ?“ ten je ale zvedavý. Premýšľala som, či mu to mám povedať, alebo nie ale nakoniec , veď prečo nie?

„nachytala som priateľa s čašníčkou“

„oooh, znášaš to ešte dobre, baby väčšinou plačú a až potom sa ožerú“ skonštatoval. Prečo mu na tom záleží? Prečo si sadol práve ku mne? Je tu veľa krajších báb než ja , tak prečo ja? Môže dostať každú na ktorú ukáže. A v tom mi v hlave napadol plán.

„lenže ja nie som väčšina báb, inak prepáč ešte nikdy som sa to nikoho nespýtala, ale nevyspíš sa so mnou? Potrebujem zabudnúť“ pozrela som na neho a čakala odpoveď. Nie som nejaká šľapka ale potrebovala som poriadne zabudnúť a alkohol mi pomohol sa ho to spýtať. Keby som nebola na mol, nikdy by som to nepovedala.

„inokedy by som povedal áno, ale si poriadne opitá a nechcem ťa využiť“ tak takúto reakciu som nečakala. Čakala som niečo ako ´jasné, kedy si to chceš rozdať, neďaleko je hotel, zaplatil by som izbu na jednu noc.´ no toto som ozaj nečakala. Odmietol ma. Mal vlastne pravdu, prečo by sa vyspal s niekým koho vôbec nepozná?

„tak čo vlastne chceš?“ zahľadela som sa na neho skúmavo.

„ja.. len že ... sedela si tu tak sama a prišlo mi ťa ľúto.“ Povedal  a pozeral sa na mňa jeho prekrásnymi očami. A v tom do mňa vošla zlosť, videla som prekvapenie v jeho očiach, no neriešila som to.

„tak tebe ma prišlo ľúto, heeej???? Vieš čo môžeš? Môžeš sa aj s tou tvojou ľútosťou strčiť do riti“vstala som, pokúšala sa udržal rovnováhu potom som  odišla zaplatiť  a už som  čakala pred barom na taxík. Keď v tom mi prišlo zle a ja som bežala na trávu, kde som sa vyvracala .

„si v poriadku?“ otočila som sa za známym hlasom. Chalan z baru, ktorému som vynadala. Asi ma nenechá len tak ale prečo?

„ som v pohode, nestačilo ti to dnu?“ spýtala som a hodila na neho nenávistný pohľad. No nohy sa mi podlomili a ja som letela priamo na zem, a však pár centimetrov nad zemou ma zachytili jeho silné ruky. Zdvihol ma zo zeme a odstavil taxík. Sadlo som si dozadu a v momente zaspala.